Robert Baden Powell

Robert Stephenson Smyth Baden Powell sa narodil v Londýne v Anglicku 22. februára 1857. Jeho otec bol reverend Baden Powel, profesor v Oxforde. Jeho matka bola dcérou admirála W. H. Smytha.  

  Keď mal asi 3 roky, zomrel mu otec a matka ostala sama so siedmimi deťmi, z ktorých ani jedno nemalo viac ako 13 rokov. Veľká rodina často prežívala ťažké časy, ale vzájomná láska detí a matky im vždy z ťažkostí pomohla. Robert prežíval so svojimi štyrmi bratmi úžasný život vo voľnej prírode, chodil s nimi na túry a stanovačky takmer po celom Anglicku.  

V roku 1870 získal štipendium na škole Charterhouse. Nepatril k najlepším žiakom – ale zato bol jedným z najživších. Preslávil sa ako brankár školského futbalového družstva. Bol nadaný hudobne aj výtvarne. Spolužiaci oceňovali jeho dramatické schopnosti – vždy vedel niečo zahrať a dokázal rozosmiať celú školu.

V 19-tich rokoch spravil armádne skúšky a hneď prijal šancu ísť ako podporučík do Indie. V armáde sa veľmi osvedčil – v 26-tich rokoch sa stal kapitánom. V roku 1887 nachádzame Bí-Pí-ho v Afrike, kde sa zúčastňuje ťaženia proti Zuluom, neskôr proti kmeňom Ašanti a bojovníkom Matabele. Príslušníci kmeňa ho natoľko rešpektovali, že mu vďaka jeho odvahe, skautským schopnostiam a úžasnej stopovacej zručnosti dali prezývku „Impeesa“, „Vlk, ktorý nikdy nespí“. 

Bí-Pí-ho osobná sláva prispela k popularite jeho knihy pre vojakov – Rady v stopovaní (Aids to Scouting). V chlapčenských školách sa používala ako učebnica. Toto bola pre neho veľká výzva. Uvedomil si svoju šancu pomôcť chlapcom svojej vlasti, aby z nich vyrástli silní muži. Ak môže kniha o skautingu pre mužov osloviť a inšpirovať chlapcov, o koľko viac by dokázala kniha napísaná priamo pre chlapcov!  

Dal sa do práce a zúžitkoval svoje skúsenosti z Indie, Afriky a mnohých iných častí sveta. Zhromaždil špeciálnu knižnicu a čítal o výcviku chlapcov vo všetkých epochách – od sparťanských chlapcov, dávnych Britov a amerických Indiánov až po súčasnosť.  

 Pomaly a pozorne rozvíjal Bí-Pí myšlienky skautingu. Chcel mať istotu, že to bude fungovať, a tak v lete roku 1907 zobral skupinu dvadsiatich chlapcov na ostrov Brownsea do prístavu Poole na prvý skautský tábor na svete. Bol to veľký úspech. 

 Začiatkom roku 1908 každé dva týždne vydával jednu časť svojej šesťdielnej príručky tréningu „Skauting pre chlapcov“, ktorú sám ilustroval – a vôbec mu nenapadlo, že táto kniha naštartuje hnutie, ktoré ovplyvní chlapcov na celom svete. Len čo sa kniha objavila na pultoch obchodov, začali vznikať skautské družiny a oddiely – nielen Anglicku, ale v mnohých ďalších krajinách. 

Hnutie rástlo a rástlo a v roku 1910 už nadobudlo rozmery, ktoré priviedli Bí-Pí-ho k presvedčeniu, že skauting je prácou jeho života. A tak vystúpil z armády a pustil sa do svojho „druhého života“, ako to nazýval - služby svetu prostredníctvom skautingu. Odmenou mu bolo rastúce skautské hnutie a láska a rešpekt chlapcov celého sveta. 

V roku 1912 sa vydal na cestu okolo sveta, aby sa stretol so skautami z rôznych krajín. To boli začiatky svetového bratstva skautingu. V roku 1920 sa v Londýne stretli skauti z celého sveta na prvom medzinárodnom skautskom zhromaždení – prvom svetovom jamboree. V posledný deň tohto stretnutia, 7.augusta, vyhlásil nadšený dav chlapcov Bí-Pí-ho za „Svetového skautského náčelníka.“ Od tohto prvého jamboree nasledovali ďalšie – každé štyri roky (v Anglicku, Maďarsku, Holandsku,...). 

 Skautské hnutie rástlo ďalej. V deň, keď dosiahlo svoj 21. rok a stalo sa teda „plnoletým“, malo už viac než dva milióny členov v prakticky všetkých civilizovaných krajinách sveta. Pri tejto príležitosti kráľ Juraj V. udelil Bí-Pí-mu titul baróna a meno Lord Baden-Powell z Gilwellu.  

  Vo veku 80 rokov mu začali sily ubúdať a vrátil sa do svojej milovanej Afriky. Šiel aj so svojou ženou, lady Baden-Powellovou, ktorá mu vždy oduševnene pomáhala v jeho snahách a sama sa stala celosvetovou skautskou náčelníčkou (Bí-Pí založil neskôr aj skauting pre dievčatá). Usadili sa na pokojnom mieste v Keni, obklopení krásnou prírodou. Tam Bí-Pí, mesiac pred svojimi osemdesiatimi štvrtými narodeninami, 8. januára 1941 zomrel. Na jeho náhrobnom kameni je skautská značka, ktorá znamená – „odišiel som domov“. 

Bí-Pí-ho odkaz 

(zverejnený po jeho smrti) 

Drahí skauti: 

... pamätajte, toto sú naozaj moje posledné slová určené vám, tak sa nad nimi zamyslite.  

Prežil som veľmi šťastný život a chcel by som, aby ste všetci ten svoj prežili rovnako šťastne.  

Verím, že Boh nás na tento svet poslal, aby sme boli šťastní a vychutnali si život. Šťastie nenájdeme v bohatstve, v úspešnej kariére či v pôžitkárstve. Prvý krok smerom k šťastiu urobíte, keď si už ako chlapci budete pestovať zdravie a silu, aby ste v dospelosti boli užitoční a mohli sa zo života tešiť.  

V prírode vidíte, že Boh stvoril svet krásny a úžasný, aby ste sa z neho mohli tešiť. Buďte spokojní s tým, čo máte, a využite to. Pozerajte sa na veci z lepšej stránky, a nie z tej horšej.  

Človek je však skutočne šťastný, až keď rozdáva šťastie aj iným. Pokúste sa zanechať svet o niečo lepší, než ste ho našli a keď príde váš čas, môžete umrieť šťastní a s vedomím, že svoj život ste nepremrhali, ale využili. „Byť pripravený“ je spôsob, ako žiť a umrieť šťastný – vždy sa držte svojho skautského sľubu, aj keď ste už z chlapca vyrástli a nech vám v tom Boh pomáha.